Dopravná infraštruktúra je podľa neho jednou z najkritickejších oblastí,
ktorá predstavuje kľúčový podiel dlhu s odhadovaným deficitom 15
miliárd eur v nasledujúcom desaťročí. Výrazné deficity sú aj v oblasti
zásobovania vodou, kanalizácie a protipovodňovej ochrany - spolu vo
výške 5,5 miliardy eur, ako aj v ústavnej zdravotnej starostlivosti s
dlhom takmer 4,7 miliardy eur. Medzinárodný menový fond pritom už
dlhodobo poukazuje na podstatné rozdiely medzi regiónom strednej,
východnej a juhovýchodnej Európy a EÚ-15 v kvantite a kvalite
infraštruktúry.
"Preklenutie iba 50 % tejto medzery v infraštruktúre do roku 2030 by
si mohlo vyžadovať ročné investície zodpovedajúce 3 až 8 % HDP. Okrem
toho existuje naliehavá potreba uprednostniť zdroje pre projekty zelenej
infraštruktúry a infraštruktúry odolnej voči zmene klímy s cieľom
riešiť environmentálne výzvy. Investičný dlh, týkajúci sa potreby
budovania infraštruktúry ako napríklad v prípade kritického stavu
mostov, zdôrazňujú naliehavú potrebu strategického zásahu zo strany
vlády. Bez investícií do infraštruktúry navyše ani nie je možné
pokračovať v dobiehaní ekonomickej aktivity na úrovni priemeru EÚ," priblížil Vaňo.
Pre riešenie uvedenej situácie je podľa Vaňa potrebná rozšírená spolupráca vlády s investormi z privátneho sektora. "Snahy
o spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom môžu odblokovať
inovatívne mechanizmy financovania a zabezpečiť efektívne prideľovanie
zdrojov. Práve preto Globsec prostredníctvom aktivít svojho Investment
Development Council chce zvýšiť povedomie verejnosti a zainteresovaných
strán o problémoch infraštruktúry v regióne strednej a východnej Európy a
ich dôsledkoch pre hospodársky rast, konkurencieschopnosť a regionálnu
integráciu," dodal.